Advent a Štedrý večer

  Chceli by ste vedieť ako vyzerali Vianoce v minulosti v Dolnej Ždáni? No, nebolo to inak ako v okolitých obciach, avšak veľmi sa od dnešných líšili. Ľudia nechodili nakupovať do obchodných domov a pre každého bola najväčším darčekom drobnosť, ktorú darovali zo srdca rodičia svojim deťom.

Vianoce bolo cítiť najmä vtedy, keď sa pod nohami ozýval hlasný chrupot vŕzgania snehu. Všetky domčeky so slamenou strechou boli ticho učupené a krčili sa pod ťarchou snehu. V maličkých okienkach za súmraku bolo vidieť len jemné plápolanie sviečky na stole a počuť šepot modlitby pred večerou. Aj takto by sme mohli opísať sviatočný čas v roku 1906 v Dolnej Ždáni. V tomto sviatočnom čase bolo treba hydinu i dobytok nachovať , domáce práce porobiť, avšak sviatočná nálada sa s radosťou detí niesla celou dedinou.

V Advente sa ženy ponáhľali s páraním peria a s pradením, pričom si na pomoc zavolali susedy a kamarátky. Ženy už poobede začali prichádzať na pomoc gazdinej. Izbica sa nimi v krátkej dobe zaplnila. Počas zmrákania, gazdiná zapálila sviece a na stôl doniesla pripravené pohostenie- podevníky (poddymníky) a navarené sušené slivky s hruškami. Ženy si prácu uľahčovali spievaním piesní a rozprávaním zábavných, no najmä strašidelných príbehov. Vždy bola v izbe prítomná aj výborná rozprávačka, ktorá strašidelným príbehom zaujala ostatné ženy i deti, ktoré so zatajeným dychom počúvali hrôzostrašné príbehy a od strachu sa krčili na peci. Príchodom Vianoc sa skončili priadky a prerušili páračky.

Štedrý deň sa začínal skoro ráno. Dospelí sa postili až do štedrej večere. Ženy v domácnosti od rána upratovali, varili a zastrkávali čečinové vetvičky za obrazy svätých. Otec s deťmi sa teplo obliekli, ženy im nabalili jedlo so sebou a vykročili do mrazivého a zasneženého rána. Vydali sa do zasneženej hory hľadať najkrajšiu chvojku. Cesta do hory bola dlhá ale deťom, ktoré ťahal otec na sánkach, ubiehala rýchlo. Keď sa dostali do hory, počuli údery sekier, pretože v rovnakom čase si veľa ľudí prišlo vybrať vianočný stromček. Aj oni si vyhliadli voňavú jedličku k štedrovečernému stolu. Otec jedličku vyťal a naložili ju na sane. S takýmto nákladom sa vydali do vysokej jedľovej hory, kde pod stromami nebol sneh. Deti sa rozbehli nazbierať suché vetvičky na vianočný ohník, aby sa zohriali a najedli. Otec pohľadal mäkký mach na betlehem a založil oheň. Po občerstvení a zohriatí sa spolu zviezli na saniach popod Háj na Lipinu k medokýšu a ponáhľali sa, aby do večernej zorničky boli doma. Doma ich čakala vykúrená izba a oproti peci prestretý a plachtou prikrytý štedrý stôl.

Po tom, čo sa pri peci zohriali začali pripravovať trojhrannú poličku na betlehem, ktorú otec umiestnil do rohu k stolu pod zavesený kríž. Okraje betlehemu obložili senom a vyložili machom. Do stredu sa položila betlehemská maštaľ s jasličkami a do machu nastokli na špicatých doštičkách nalepených betlehemcov. Nad maštaľkou nesmel chýbať anjel s glóriou a vianočná hviezda. Betlehem dotvárali pastieri, ovečky, pastiersky pes a traja králi. Okraj betlehemu rámoval plôtik, na ktorý sa upevnili sviečky. Pôvodne sa na drevenú hradu zavesila „chvojka“ otočená tenším koncom nadol a až neskôr sa chvojka zasadená do klátu postavila k štedrovečernému stolu. Ozdobená bola jablkami, medovníkmi, cukríkmi a sviečkami z farebného vosku. Na vrchol stromčeka sa pripol anjel s hviezdou.

Uprostred príprav začali na Kašeje vŕšku pastieri kortami-bičmi plieskať a trúbiť „vianočnú“, pričom Kubo vykrikoval a trúbil na pastierskom rohu. Takto sa so spevom vybrali k rodinám ohlasovať narodenie Ježiša Krista. Niekedy sa pastiermi chodili aj ich ženy pastierov, ktorým do batohov gazdiné nabalili „výslužku“. Výslužku tvoril veľký makovník, tvarožník a niekoľko cipov. Ako prvý vošiel do izby pastier, ktorý niesol brezové prúty, na ktorých boli priviazané kúsky čečiny. Gazdiná si z nich spakruky tri vybrala a následne nimi pastiera vyšibala po nohách. On musel vysoko skákať, aby rovnako ako on i dobytok na paši vyskakoval. Pri odchode gazda nalial pastierovi pálenô do „verežďúra“, pretože do večere sa nepatrilo piť.

Štedrá večera sa nezačala skôr ako po 17.00 hodine. Pred ňou musel gazda s gazdinou urobiť magické úkony, aby sa zabezpečila prosperita gazdovstva. Gazdiná pomazala zadky sliepok medom, aby niesli veľa vajec a kohútovi dala do zobáku cesnak. Gazda s chlapcami vzali riečicu, z ktorej rozdávali zvieratám na statku kúsky chleba, medových oblátok a cesnaku. Gazda sa pomodlil a na ochranu voči strigám spravil cesnakom na dvere chlieva kríž a nakreslil ním na zem kruh.

Počas večere bola celá izbica naplnená nádhernou vôňou ihličia a medovníčkov. V izbe bolo cítiť pokoj a teplo. Stará matka prichystala k stolu lavór s vodou, ktorou obárala opekance. Pred večerou sa v ňom umyl každý člen rodiny aby bol počas celého roka pekný. Nezabudli dať ani viazaničku sena pod betlehem, peniaz pod obrus a vahan s obilninami pod stôl. Okolo stola sa upla reťaz z voza a počas celej večere museli mať všetci vnútri nej nohy. Prípravy boli dokončené a Štedrá večera sa mohla začať. Všetko muselo byť prichystané na stole, pretože počas večere od neho nesmel nik odchádzať. Všetci si stali k stolu, pomodlili sa a otec rodiny predniesol vianočný vinš: „Zornička vyšla, hviezda radosti sa zjavila, by svetu s anjelmi radosť oznámila. Anjelským spevom zvestuje nám, že sa nám narodil Kristus Pán. Vinšujem vám preto vospolok, tieto slávne sviatky, akožto Krista Pána narodenie, aby nám dal Pán Boh zdravia, šťastia, hojných rokov dožiť, na poli úrodu, pri dome lásku, svornosť, zbožnosť, aby nám trvala všetkým na večnosť.“ „Nach tak dá Všemohúci Boh. Amen!“ Po modlitbe sa celá rodina symbolicky umyla: „Nech sa zmyje naša nečistota, aby sme s čistou mysľou a tvárou mohli vstúpiť k jasličkám Spasiteľa Pána nášho Ježiša Krista, aby naša vianočná radosť bola Bohu milá.“ Počas večere sedeli všetci za stolom. Bolo to len raz za rok, pretože za stolom jedávali len muži a ženy sa museli najesť postojačky. Jedlo sa z jednej misky, až neskôr jedol každý člen rodiny zo svojho taniera. Rodičia spravili deťom na čele a ústach medom krížik, aby mali dobré myšlienky a ústami vyslovovali iba dobré slová. Nasledovalo celé štedrovečerné menu: oblátky a trúbelky s medom, varený hrach alebo fazuľa, pôstna kapustnica s hríbami alebo sušenými slivkami, opekance s makom alebo so smotanou. Na stole nesmeli chýbať orechy, sušené ovocie a hriatô. Po večeri sa krájali jabĺčka, a rozbíjali orechy, tak sa vedelo, či bude celá rodina pokope aj o rok. Stará matka hodila na zem orechy, pretože prišiel Ježiško na bicykli. Po večeri sa všetci pomodlili a deti si odbalili darčeky. Chlapci dostali drevených koníkov a celý večer sa s nimi hrali. Večera sa zo stola neodpratávala, pretože sa zvyšky dojedli aj po utierni. Večer si rodiny chodili navzájom vinšovať po domoch tak, že spod oknami spievali koledy. Popod okná chodili spievať aj deti a cigánky, ktorí si takto spevom prilepšovali.

O dvanástej hodine sa všetci vybrali na utiereň do kostola do Hliníka. Kostol bol naplnený ľuďmi z okolitých dedín. Keď sa spievali cez omšu koledy, všetci chlapci začali tak silno spievať, že prehlušili organ a musel ich kostolník z kostola vyviesť. Niekedy sa stalo, že chlapci pustili do vnútra vrabce, a tie splašene vnútri kostola poletovali alebo cez slamku s vodou čvirikali. Po utierni sa vrátili dojesť zvyšky zo stola. Gazda s gazdinou urobili ešte ďalšie „úkony“ na zabezpečenie prosperity gazdovstva.

Vysvetlivky:

Vysoká jedľová hora: nachádzala sa po ľavej strane od ždánskej skaly. Neskôr na jej mieste bola báň.

Lipina-tiahla sa od Hornej Ždáni. Bola po pravej strane na lúkach, ako sa ide k Marcelovej chate.

Cip- malý chlebík

Verežďúr-krčah na pálenku

Ako píše A. Kliman, ryby sa na Štedrú večeru začali jesť až po prvom prevrate. 

Literatúra:

Kliman. A.: Život a národopisné zvyky v Hliníku nad Hronom, SNK 196 J 11, 1975

Balko, Ján.: Život v piatich režimoch, 2006.