Kožuch a kožušníctvo
Kožuch a kožušníctvo
![]() |
Kožušnícky ornament z 2. pol. 19. stor., Nová Baňa |
Kožušiny využívali ľudia ako ochranu pred chladom. Jednoduchšie
odevné súčiastky-kožúšky si niektorí roľníci vedeli vyrobiť aj doma. Strihovo
zložitejšie a bohatšie zdobené odevné súčiastky šili kožušníci. Ľudové
kožušníctvo tak bývalo spojené s cechovým. Kožuch bol drahou súčiastkou
odevu, ktorý žena a muž dostávali až na sobáš.
Zápisník kožušníckeho tovariša |
Výrobou kožuchov sa zaoberali kožušníci v Horných
Hámroch (pri Žarnovici), na Novej Bani, v Mošovciach aj v známom
kožušníckom centre-v Kremnici. Kožuchy sa predávali aj na jarmokoch v Hliníku
nad Hronom, vo Svätom Kríži a Žarnovici. Kožušníci ich taktiež vyrábali
na „zákazku“, čo si mohli dovoliť bohatší gazdovia. Kožuchy vyrábané na zákazku boli
prepracovanejšie. Pri výrobe mužského a ženského kožucha sa koža spracovala,
vystrihla, zošila. Nasledovala výzdoba farebnou irchou a následne
vyšívanie, ktoré bolo len na ženských kožuchoch. Vzor si mohli predkresliť vybodkovaním
ihlou, tušom alebo atramentom pomocou husieho brka. Skúsení majstri si
pravdepodobne výšivku nepredkresľovali ale ihneď na kožu „maľovali ihlou“.
Výzdoba kožuchov bola bohatá najmä u mladých žien a mužov. Starší
ľudia nosili odev zdobený aplikáciou malého ozdobného motívu i menej výrazných
farieb. Čím bol človek starší, tým mal menej zdobený odev.
I keď sa v niektorých obciach v približne 30.
r. 20 stor. stredného Slovenska začala dekorácia a paleta farieb na
kožuchoch rozširovať môžeme povedať, že v obciach okolo Svätého Kríža,
dosiahla svoj vrchol v bohatosti zdobenia na prelome 19/20 stor. Táto odevná
súčiastka sa pravdepodobne prestáva šiť so zánikom ovčiarstva na začiatku 20. stor., čo malo vplyv aj na zánik cechu kožušníctva. Mužský a ženský kožuch sa definitívne vytráca po skončení prvej svetovej vojny v r. 1918.
Komentáre
Zverejnenie komentára