Oplecko/opliecko

Oplecko nazývané aj opliecko/rukávce je vrchný ženský odev, ktorý sa oblieka pod lajblík. Zhotovený je kombináciou domatkaného a jarmočnného plátna. Oplecko je zložené z predného a zadného stanu, ktorý je pri límci, (obojku-golieri) skladaný do jemných rias. Límec je úzky a "upína" sa bielou tkanicou. Predný stan môže byť rozstrihnutý celý alebo iba pri vrchu. Rukávy na starších opleckách sú široké a na konci sa zbiehajú riasením do tenkého límca, ktorý sa uväzuje. Na "mladších" opleckách sú rukávy rovné a široké, na konci s vyšitou bielou (madeirovou) výšivkou, tzv. tacle, ktoré sa sťahuhú šnúrkou nad lakťom. Pri prišívaní rukávov ku stanu sa zo spodku všíva klin štvorcového tvaru. Mohli by sme povedať, že dodnes sa nám zachovali tri druhy oplecka. 

1. Najstaršie oplecko (límecové/límcové), ktoré sa nám zachovalo je zhotovené z dvoch druhov plátna a siaha niečo pod kolená. Rukávy a trup na oplecku sú šité z jemnejšieho bieleného plátna (tzv. tenšô plátno konopno-pamukové). Zo spodku rukávov je všitý klin. Hrubšie konopné plátno (klčnô) je našité od pása po kolená. Klčnô plátno si držalo svoj tvar, a tak zápony alebo sukne pekne stáli. Predpokladám, že z toho dôvodu nepotrebovali ženy nosiť veľa spodných sukní.

Oplecko má "padnuté rukávy", ktoré sa cez zimu dali stiahnuť pod lakte, aby neoziabalo na ruky. Cez leto sa nosili vysúkané nad lakeť. Rukávy sú nazberkané do malých záhybov (rias) a zašité sú do pásika tkaniny-úzkeho límca. Okolo hrdla je oplecko taktiež zberané do jemných záhybov-rias a zašité je do bieleho límca. Uväzuje sa na šnúrky. Mohli by sme ho datovať do 19. storočia. Z archívnych záznamov vieme, že v roku 1824 žena vlastnila 13 opleciek. Najstaršie zachované oplecko sa obliekalo k staršiemu typu kroja: k čiernym záponám (prednej a zadnej, z ktorých sa vyvinula sukňa), k staršiemu typu lajblíka a ku kosičke... .

Najstarší typ oplecka.

2. Novší typ slávnostného oplecka bol zhotovovaný  z plátna, ktoré sa nazývalo: jarmočnô (na rukávy), tenšô - bielené plátno konopno-pamukové (na trup) a klčnô - hrubé konopné plátno (od pása po kolená). Od najstaršieho typu oplecka sa líšilo najmä širokými rukávcami, ktorých konce si ženy samé vyšívali bielou "madeirovou" výšivkou. Keď bola výšivka vyšitá, rukávce zošili do "faldíkov" a z ich spodu na oplecko prišili klin. Na jeden rukávec bolo potrebných aj 85 cm plátna. Čím bola žena alebo diouka bohatšia, tým mala širší rukáv. Staršie ženy a dievčatá nosili menej vyšívané a užšie rukávce. 

Takéto oplecko sa obliekalo k staršiemu typu kroja (dlhé čierne farbiarske kitle/sukne zažehlené do vysokého lesku, starší typ lajblíka, kosička) ale aj k novšiemu delinovému kroju. Novší typ oplecka sa začal nosiť koncom 19. storočia najskôr v Žiari nad Hronom, Hliníku nad Hronom, od roku 1890 ho "prebrali" diouky a ženy aj v Lovči. Neskôr začali zamieňať oplecko aj v okolitých obciach a najdlhšie sa starší typ oplecka udržal v Prochote.

Detail rukávca "na faldíky", ktorý bol prešitý na bytový textil-malý vankúšik.

Dievčenské/detské oplecko.

3. "Najmladšie" oplecko, ktoré siahalo len do pása sa pravdepodobne začalo nosiť po skončení Prvej svetovej vojny. Takéto oplecko si diouky a ženy obliekali k "delinovému  typu kroja" a staršie ženy si namiesto delinky pod lajblík obliekli kosičku. Počas nosenia "krátkeho" oplecka ženy pravdepodobne začali nosiť viac spodných sukieň. Poznáme oplecká:

A) Rukávce/oplecko malo široké ručne vyšívané rukávce, ktoré boli zašívané do "faldíkov" Tieto čipky sa nazývali aj "tacle". Uväzovalo sa na rukávcoch aj na krku tkanicou. Ušité bolo kombináciou tenšieho plátna na trupe a jarmočného plátna na rukávcoch.a pod ktorými bol všitý klin. 

Celkový pohľad na oplecko s rukávami na faldíky.

B) Mladšie oplecko malo hladké rukávce bez "faldíkov", ale taktiež bolo ručne vyšívané. Rukávce sa uväzovali tkanicami a pri krku sa zapínalo gombičkou.  Šité bolo len z jarmočného plátna. Dievčenské oplecko bolo veľmi podobné. Rozdiel bol len v tom, že nemalo na krku uväzovanie nariasené do límca ale malo pútka, do ktorých sa navliekla červená stuha. Následne sa stiahlo a stuha sa uviazala na mašľu. 

3. B) Detail rukávca bez faldíkov s ručnou výšivkou

C) Posledný stupeň vývoja zastupuje oplecko, na ktoré ženy nevyšívali ručne výšivku ale kupovala sa krajka, a tá sa našívala na rukávce. (Takéto oplecká sa šijú pre potreby folklórnych skupín a súborov najmä dnes, keď je jednoduchšie kúpiť krajku ako vyšiť ju na rukáv).

Zdroje:

RATKOŠ, P. a kol. 1978.: Žiar nad Hronom. Žiar nad Hronom: Osveta. 1978.

KOŠTA, J. 2001.: Lovča a zámok Šušol. Obecný úrad v Lovči. 2001.
BENČOVÁ, D., SKLENKA, V. a kol. 2012.: Horné Opatovce, Banská Bystrica: Polygrafia Gutenberg s.r.o., 2012.

Fotografie: súkromný archív.